Předplatné časopisu
tel.: 480 023 408-9, 775 598 604
mail: objednavky@in.cz, info.in.cz

Vyhledávání v poradně:  
Polož novou otázku
 Přezdívka: 
 Věk: 
 Email:  (nebude zveřejněn!)
 Otázka: 
 Dotaz odeslat do poradny:   
 Napiš číslem   pět set čtyřicet osm:

Poradna 'Víra'

- dotazy a odpovědi
Strana: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11  >>  95

Pokud se ti některý dotaz líbí, klikni na ikonu vlevo vedle otázky.

Otázka: Mám pochybnosti...
Dobrý deň, opäť mám o čosi dlhší príspevok. Trápia ma pochybnosti a už sa v tých všetkých pochybnostiach, popravde, začínam strácať. Naposledy som bola na spovedi utorok ráno. Keď som prišla domov, bola som šťastná a snažila som sa uvedomovať si, že som sa vyspovedala najlepšie ako som vedela, Pán Boh to videl a odpustil mi. Rozhodla som sa, že sa v tom už nebudem ďalej vŕtať, ale že budem pozerať vpred. No lenže diabol ma pokúšal už v to poobede. Tak som sa rozhodla nájsť si na internete jeden článok o ľútosti, ktorý som už čítala a upokojiť sa. Kým som ho našla, pozrela som si aj iné o spovedi a medzitým bolo aj niečo v zmysle, že treba Bohu veriť. Ja som sa zase znepokojila, že verila som Mu? Neskôr som si uvedomila, že áno, veď keď som prišla zo spovede do lavice sa pomodliť, bola som šťastná a verila som, že ma Pán Boh očistil. Keď som si uvedomila, že spoveď bola v poriadku, uvedomila som si, že zbytočne som zase pochybovala o Božom milosrdenstve a láske. Začalo ma trápiť či som nepochybovala teraz nepochybovala už príliš a nevedela som rozlíšiť, či to pochybovanie bol ľahký alebo ťažký hriech proti Duchu Svätému proti Božiemu milosrdenstvu. Tak som napísala pánovi kaplánovi. On mi v ten deň neodpísal a do konca dňa som bola taká nijaká, neistá. Už som začínala aj rozmýšľať nad tým, že asi by to stačilo len vyznať pri omši a nechať sa posilniť sv. prijímaním, ale nechcela som už viac písať pánovi kaplánovi a chcela som vedieť jeho názor bez môjho ovplyvnenia. Večer som sa snažila pre istotu si vzbudiť dokonalú ľútosť a snažila som sa to odovzdať Bohu. Na druhý deň - stredu (včera) som sa doobeda rozhodla, že keď mi pán kaplán stále neodpísal, tak som mu napísala, či mu môžem zavolať. Potom som sa pomodlila a poprosila Pána Boha, že keď ešte tak málo dokážem vnímať Jeho hlas, tak nech mi napr. prostredníctvom pána kaplána dá odpoveď, že čo mám robiť. O chvíľu na to mi zazvonil mobil. Povedala som pánovi kaplánovi, že čo ma trápi, no len veľmi zhurta. On povedal, že je to v poriadku, lebo pochybovať je ľudské a môžem ísť na prijímanie. Ja som ale nebola veľmi spokojná, pretože som mu hovorila len z hlavy a nebola som spokojná s tým, čo som sa opýtala. Tak som mu ešte raz zavolala a už som mala aj napísané, čo a ako mu chcem povedať – opýtať sa. Pravdepodobne riešil aj niečo iné, pretože sa ponáhľal a aj ma potom stopol, tak som to dopovedala len rýchlo, no ubezpečil ma, že naozaj sú to ľudské pochybnosti a naozaj môžem ísť na prijímanie. Iné by bolo keby som neverila, že mi Boh odpustil. Tomu som pri spovedi verila, len potom doma som začala zase pochybovať a prestávala veriť. Ráta sa to ako hriech? Po telefonáte som sa snažila ukľudniť a uvedomiť si Božiu lásku. No veľmi sa mi to nedarilo tak ako som chcela. Síce som si prehrávala v hlave, že: bola som na spoveď, Boh mi odpustil, potom som síce pochybovala, ale uvedomila si že nemusím pochybovať a tak Mu to poviem na začiatku omše, že som pochybovala a môžem pristúpiť k prijímaniu, veď aj pán kaplán mi to potvrdil... A keďže som stále nebola úplne pokojná, znepokojenie prišlo z toho pohľadu: pochybovala si a boli to len ľudské pochybnosti, ale keďže stále nie si pokojná, málo veríš Božiemu milosrdenstvu a to je ťažký hriech. To, že aj keď ti to pán kaplán povedal, stále nie si pokojná a pochybuješ, či by ti to Boh mohol odpustiť pri svätej omši. Máš tým pádom pravdepodobne TERAZ ťažký hriech... No a takto neistá som ostala. Večer som sa ešte dlho modlila, najskôr som sa snažila si vzbudiť dokonalú ľútosť a uvedomiť si Božiu lásku, ale veľmi sa mi to nedarilo a tak som sa snažila aspoň čo najúprimnejšie to všetko odovzdať Bohu a ukľudniť sa s tým že On sa postará. Viem, že nie je dobré chodiť na sv. spoveď trikrát za týždeň, ale myslím si, že tých pochybností už bolo asi priveľa. No neviem čo mám robiť - bojím sa, že tie všetky pochybnosti boli už naozaj cez, že boli ťažkým hriechom proti Duchu Svätému a Jeho láske a tak je potrebné ich vyznať pri spovedi, veď som stále pochybovala o tom či by mi to mohol odpustiť pri sv. omši. A nechcem prijať sv. prijímanie nehodne alebo s neistotou. Nedeľu totiž ideme pravdepodobne do kostola, ale zajtra večer by som sa ešte mohla ísť vyspovedať. Ďakujem
16.12.2021 09:44
Miška, 16 let
Odpověď:
Otázka: Bylo mi odpušťěno při zpovědi?
Prepáčte, ja som tou správou pred tým myslela skôr aj na to, že ak by to prijímanie vtedy bolo nesprávne, tak či mi bolo včerajším rozhrešením odpustené napriek tomu, že pán kaplán povedal, že hriech to podľa neho nebol? A aj preto, že som nevyznávala všetky tie hriechy zo stredy ešte raz... Skrátka verím, že Pán Boh videl, že som včera prišla ochotná všetko vyznať ešte raz, ak by bolo potrebné a aj keď mi bolo na spovedi povedané, že to nebol hriech, tak ak by náhodou bol, tak mi to Pán Boh odpustil kvôli úmyslu prísť? A teda už to nemusím nabudúce hovoriť viac a môžem na to zabudnúť? Inak ďakujem krásne ešte raz za všetky vaše odpovede a uistenia:)
2.12.2021 12:31
Miška, 16 let
Odpověď:
Otázka: Byl zpověď platná?
Dobrý deň, tak píšem ešte raz. Pán farár mi odpísal, že on je u rodičoch, ale že je tu pán kaplán, tak môžem ísť za ním. Napísala som mu teda, povedal, že môžem prísť, nakoniec mi ešte volal, že aby som prišla skôr, lebo tam bude len on, kostolníčka a ja, tak aj omša sa začne skôr. Čiže som sa ešte rýchlo pripravila na prípadnú spoveď a šla. V kostole sme si sadli, ani neviem či som sa prežehnala a začala som mu hovoriť o tom všetkom. On povedal, že prvotný úmysel bol všetko vyznať a preto mi bolo odpustené a nemusím to viac vyznávať, že to nie je hriech. Potom som ešte povedala hriechy odvtedy, aj keď iba ľahké. Dal mi rozhrešenie a slávili sme ošmu. Ešte pre ňou som sa ho raz opýtala, či môžem ísť naozaj na prijímanie, povedal áno a šla som. Po omši som sa mu poďakovala za všetko a povedala, že ma najviac trápilo to prijímanie, či nebolo nehodné. Ako som to hovorila, zase som znervóznela. Povedal, aby som bola pokojná a pozerala vpred. Tak som potom prišla domov, na jednej strane pokojnejšia, pretože aj farár, aj kaplán mi povedali, že všetko je v poriadku a nemusím na to viac myslieť. Na druhú stranu to mám stále v hlave. Ako môže byť všetko v poriadku, keď som na to sv. prijímanie šla už s výčitkou, že možno to nie je dobré že idem. Šla som, najmä pre prvú myšlienku s ktorou som vyšla zo spovedelnice, že je mi odpustené. A tiež dosť veľkú úlohu zohralo, že som len teraz z som nej vyšla a bolo by čudné hneď neísť, aj mamka by sa ma pýtala prečo nejdem a zbytočne by som aj ju nahnevala že nejdem. Aby ste ma zle nepochopili, v žiadnom prípade to nedávam za vinu iným. Rozmýšľam, že keby tam ostatní neboli, tak či by som šla, ale neviem, možno by som radšej šla za kaplánom a poradila sa s ním najprv. Ale to už teraz nezmením. Skrátka šla som vtedy na to prijímanie. Najprv som rozumovo uvážila že je to dobré, keď som sa len teraz vyspovedala. No keď som kráčala a prijímala, už som bola nepokojná, že možno je to nehodné. V hlave bola aj myšlienka, veď keby, tak sa vyspovedám, len nech teraz vyzerám normálne. Tú som sa snažila zaplašiť, lebo viem, že takto myslieť nie je správne. No skrátka, stále mám v sebe tie pochybnosti... A myslíte si, že keď som včera prišla za pánom kaplánom a aj keď som to nezačala hovoriť ako normálnu spoveď a nevyznala opäť všetky hriechy z minulej stredy, tak keď mi dal rozhrešenie bolo to aj od toho, že keby to prijímanie predsa bolo nehodné? Lebo povedal, že sa z toho nemusím vyznávať, že to podľa neho hriech nie je, aj keď že on sa nechce a nemôže stavať do úlohy Pána Boha, ale myslí si, že to nebol hriech. Bolo mi už naozaj všetko odpustené? Na jednej strane som pokojnejšia, že mi obaja povedali, že všetko je v poriadku, na druhej mám stále výčitky, že či predsa a či mi včerajším rozhrešením Pán odpustil aj napriek tomu že som nezačala spovednou formulkou (spovedám sa Pánu Bohu i vám,...) a že to bolo zhodnotené, že to hriech nie je? Ďakujem vám za odpoveď
2.12.2021 09:20
Miška, 16 let
Odpověď:
Otázka: Zpověď...
Dobrý deň, rozhodla som sa napísať nášmu farárovi a poprosiť ho o sv. spoveď, aby som vyznala všetko, v čom si nie som istá a čo ma trápi. Takéto veci je asi lepšie riešiť s duchovným otcom naživo, tiež chápem, že trvá istý čas, kým správa poputuje ku vám, k d. otcovi a späť ku mne. Chcela by som sa aj preto ospravedlniť, že som vám písala toľko veľa správ a ďakujem ak ste pri mne neprišli o nervy:) Tiež sa už teším na tú knižku a verím, že aj ona mi pomôže rásť v Pravde a Láske. Teraz už len čakám, kým mi náš pán farár odpíše a verím že sa s ním dohodnem na spovedi, aj keď on povedal, že si myslí že netreba, ale ja viem, že ma to ešte trápi. Tiež mi veľmi pomáha, keď si prečítam vaše predchádzajúce odpovede, pripomeniem si, že Pán Boh ma ľúbi a vidí, že sa snažím. Tak ďakujem ešte raz najmä za vašu trpezlivosť a za to, že tu pre nás ste:):):)
27.11.2021 13:51
Miška, 16 let
Odpověď:
Otázka: Proklela jsem někoho?
Ahoj! Jednou jsme měli ve spolču tematko na dušičky, odpustky, smrt atd. Bylo tam taky řečeno něco o proklínání a že proklínat by se nemělo ani ze srandy. Po spolču jsem nad tím přemýšlela a v hlavě mi furt znělo: proklínám tě.... A potom mě napadl jeden můj blízký člověk který zemřel. Ale vůbec jsem ho neměla v úmyslu proklít ani nemám za co mám tu osobu moc ráda, takže jsem to vůbec nemyslela vážně! Ale poslední dobou se mi to děje částo. Třeba se modlím takže jakoby myslím na Boha a najednou zase mám v hlavě to \" proklínám tě \". Proklela jsem Boha? Bojím se že jsem tímto způsobem že na někoho myslím a nejednou mi přijde do hlavy to \" proklínám tě \" proklela spoustu lidí. Ale ale vážně nemám proč je proklínat. Nechci nikoho prolínat. Bojím se že je to hřích.... Doufám že jsem je neproklela. Nevím jak se toho zbavit mám to pořád v hlavě. Jak na to tak nemyslet a pořád takto někoho \"neproklinat\" ?
22.11.2021 16:23
D., 13 let
Odpověď:
Otázka: Můžu zpívat koledy o adventu?
Je hřích zpívat písničky, které se nehodí do liturgického období (např. zpívat vánoční písničky a koledy o adventu nebo kdykoli mimo Vánoce)?
21.11.2021 12:16
., 14 let
Odpověď:
Otázka: Co je těžký hřích?
V youcatu jsem četla, že svátost biřmování může přijmout každý katolický křesťan, který je pokřtěný a je ve stavu milosti (nedopustil se žádného smrtelného hříchu). Co je smrtelný hřích? Je to těžký hřích nebo hřích ze sedmi hlavních hříchů jako pýcha, lenost.....? Co když někdo není ve stavu milosti (dopustil se smrtelného hříchu)? Může ještě svátost biřmování přijmout? Je nutné před svátostí biřmování vykonat generální zpověď nebo stačí obvyklá zpověď?
20.11.2021 12:06
....., 14 let
Odpověď:
Otázka: Bylo správné vzít kamarádky na prohlídku varhan?
Dobrý den. Učím se hrát na varhany a mám vlastní klíče od kůru. Jednou jsem na kůr k varhanám vzala dvě holky (jedna věřící, ale do kostela nechodí a druhá asi spíš nevěřící). Podívaly se, zkusily si to, já jsem něco zahrála. A potom jsme odešly. Mám z toho ale takový špatný pocit. Že jsem je tam neměla brát ani že se neměly dozvědět o tom, že ty klíče mám. Co kdyby tam potom někdo něco ukradl nebo by to někomu řekly. Ještě když nejsou tak věřící jako já, že ani moc do kostela nechodí a tak. Nebyl to hřích, že jsem je tam vzala? Vadí, když jsem je nechala si na to i trochu zahrát? Mám z toho trochu výčitky.
11.11.2021 14:11
Pomeranč, 14 let
Odpověď:
Otázka: Nejspíš mě oslovil někdo ze sekty Sinčchondžhi...
Ahoj asi mi napsal někdo z té sekty sinčchondži. Psal mi že mě objevil na nějaké stránce pro věřící, když jsem se ptala na jaké, řekl že si to nepamatuje. ( Už to je divné) Ptal se mě na 8 otázek ohledně víry a a já jsem v tý době vůbec nevěděla o co jde a tak jsem odpověděla. Kontaktovali mě přes instagram. Mám s tím něco teď dělat nebo to jen vzít jako poučení a už se tím dál nezabývat? Už jsem si toho člověka zablokovala. Děkuju moc
10.11.2021 22:04
Bety, 16 let
Odpověď:
Otázka: Nejsem si jistá, jestli můžu jít k příjmání...
Dobrý deň, veľmi pekne ďakujem za odpoveď, ja som však už sobotu bola na omši a keďže ma to trápilo, opýtala som sa pána farára (bol to síce iný, než ten čo ma spovedal, ale opísala som mu o čo ide). On mi povedal tiež veľa pekných myšlienok a že je to vlastne na mne, či som sa prišla vtedy úprimne vyspovedať alebo sa snažila niečo zatajiť. Ja som síce vedela, že som sa chcela úprimne vyspovedať a vyznať, no stále som mala niekde tú myšlienku, že mohla som vtedy napríklad skočiť pánu farárovi do reči alebo niečo tak... Pán farár potom povedal že mi dá rozhrešenie a ja som sa opýtala či mám vyznať hriechy. On potom povedal, že to už bude ako normálna spoveď, tak som sa teda vyspovedala ešte raz a znovu povedala všetky hriechy z tej predchádzajúcej. Nepripravovala som sa na túto, lebo som bola pripravená ešte z minulej, no oľutovala som, asi nedokonalo, ale áno, v tom priestore po vyznaní. Po spovedi som sa ešte opýtala že keby bola aj tá spoveď predtým platná, či vadí že som sa spovedala znovu. Pán farár odpovedal že nie. A tak chodím teraz na sv. prijímanie. No pre zmenu mám výčitku, že som sa druhýkrát spovedať nemusela/nemala a či som tým nepohrdla Božím milosrdenstvom a teda či práve to nie je ťažký hriech... Snažím sa si uvedomiť, že Pán Boh ma ľúbi a verím, že Jeho Telo mi pomôže rásť v láske a dôvere, no zároveň mám obavy z tej druhej spovede a malej dôvery. Štvrtok idem do kostola čítať a rada by som tiež išla na prijímanie, no chcem sa uistiť, či je to v poriadku alebo som naozaj Božím milosrdenstvom pohrdla a je to ťažký hriech? Viem, že píšem viac otázok, no veľmi mi pomáha usmernenie. Ak by bolo možné, bola by som rada za odpoveď do tohto štvrtku poobedia. Ďakujem krásne ešte raz za všetko.
2.11.2021 22:11
Miška, 16 let
Odpověď:
Strana: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11  >>  95
 
 
 

Vydavatelství IN s.r.o.
Horní náměstí 12, 466 01 Jablonec nad Nisou

objednávky:
tel.: 480 023 408-9, 775 598 604
mail: objednavky@in.cz

redakce:
Purkyňova 5, 772 00 Olomouc

tel.: 775 598 603
mail: redakce@in.cz