Sima je slovenská popová a gospelová zpěvačka, což je v Česku nevídaná kombinace. A k tomu všemu ještě získala ocenění OTO za zpěvačku roku 2019. IN! se proto vydal na výzvědy, aby zjistil, jak Sima žije a tvoří. A nechali jsme vám to ve slovenštině, protože je to krásný jazyk a vy to stopro zvládnete.

Ty si písničky skládáš sama. Co považuješ za svůj největší úspěch?

Čo sa týka mojich piesní, každú vnímam ako dar od Boha, pretože som sa nikde neučila profesionálne skladať a tvoriť. Dokonca nebolo a ani nie je mojím snom byť nejaká známa speváčka. Vždy som to robila len preto, lebo som sa o svoju radosť z hudby chcela jednoducho deliť s tými, ktorí o to stáli. Pieseň sa mi zrodí v srdci a ja ju len dám do akordov a zaspievam. Najkrajšie ocenenie pre mňa je to, keď mi niekto povie, že ho moje piesne tešia alebo mu nejakým spôsobom pomáhajú. To je to, čo je na tom celom to najkrajšie.

Chtěla jsi být zpěvačkou už odmala?

Ja som pôvodne chcela byť kozmonautka :-) Ale už počas strednej školy (študovala som Strednú priemyselnú školu) ma začalo fascinovať umenie. Hudobné, výtvarné, divadelné. Hudobné ale najviac.

A co na to tví rodiče?

Moji najbližší ma podporovali rovnako, ako keby som sa rozhodla robiť hocičo iné. Nie je pre nich dôležité to, čo robím, či som speváčka alebo kuchárka, ale to, či sa snažím byť čestným človekom - a to si na nich vážim.

Máš nějaké sourozence?

Mám jednu sestru Soňu. Keď sme boli menšie, ona bola vždy tá tichšia, kľudnejšia, rozvážnejšia a ja skôr spontánnejšia, divokejšia :-D. Obdivujem a vždy som na nej obdivovala to, aká bola pokojná, dobrá, láskavá, ako rozumela koňom... V podstate doteraz pracuje s koňmi - robí hipoterapiu a pomáha mentálne a fyzicky postihnutým ľuďom. Je medzi nami štvorročný rozdiel, ale rozumieme si a čo je najdôležitejšie, máme sa úprimne radi a vieme, že keby tá druhá mala hocijaký problém, pomôžeme si.

Víra v Boha je ve tvých písních tak přirozená, co pro tebe znamená?

Hoci som vyrastala vo veriacej rodine a každú nedeľu sme chodili do kostola, viera začala pre mňa byť v istom momente môjho života niečo oveľa hlbšie a osobnejšie, ako len zvyk. Stala sa pre mňa živým vzťahom s Bohom, po ktorom som začala túžiť, s ktorým som sa začala rozprávať, radiť… Asi v osemnástich som sa spoznala s partiou mladých živo-veriacich ľudí, ktorí chodievali do hôr, hrávali v kostole kresťanské piesne a žiarilo z nich také šťastie, radosť a pokoj, že som začala po takom niečom túžiť aj ja. Cez nich som spoznala Pána Boha inak, ako som ho poznala dovtedy. Preto je podľa mňa veľmi dôležité, akými ľuďmi-priateľmi sa obklopujeme. My si vyberáme, s kým trávime čas a kým si necháme ovplyvňovať svoj život. Som katolíčka a som na to hrdá, no zároveň prijímam aj ľudí, ktorí majú iné vierovyznanie alebo aj keď nemajú žiadne.

Helena

Celý rozhovor naleznete v tištěné podobě časopisu IN! Dívčí svět 12/2020

Tip z redakce

Poslechněte si i její novou písničku s úžasným klipem: Tancujú zvony

https://www.youtube.com/watch?v=2FNQgaVMkCg&feature=emb_logo

Článek vznikl pro potřebu IN! a je chráněn autorskými právy. Lze jej uveřejnit jen se souhlasem redakce.